Atonement - Pokanie

Príbeh o “nevinnej” a hlúpej detskej lži, ktorá poznačila životy mnohých. O Briony, ktorá tú lož vyriekla, a o Robbiem, ktorý sa stal jej priamou obeťou. O Cecilii, o pani Turnerovej, Lole Quinceyovej, Paulovi Marshallovi a ďalších, ktorí na následky klamstva doplatili. Príbeh o pochopení, ktoré prišlo príliš neskoro, aby “odpusti” malo nejakú silu či význam. Ian McEwan napísal knihu. Christopher Hampton z nej vytvoril scenár. Joe Wright podľa neho zrežíroval film. Na vás je teraz rozhodnutie, či Pokániu venujete pohľad.

Joe Wrigth sa do povedomia zapísal ako režisér krehkej adaptácie románu Jane Austen Pýcha a predsudok. Na plátno sa preniesla atmosféra milostných trápení a náklonností pomaly bublajúcich pod vrstvou dobových zákonov, zvykov, slušností a ešte aj bežných ľudských predsudkov a omylov z pýchy. Ukázal, že skutočne vie viesť hercov, voviesť ich do momentu, do výrazu s presnosťou na pohyb svalu, rozumie si s kameramanmi, s hudobnými skladateľmi. V Pokání postupuje o nejaký ten schodík vyššie.
Zvláštnym a pútavým spôsobom Pokánie v sebe spája anglickú tradíciu literárnych adaptácií, nadväzuje na ňu, no zároveň istými momentmi posúva svoj štýl niekam k súčasným hollywoodskym blokbasterom. Avšak tam, kde ich štýl smeruje k fyzickej, ohlušujúcej sile, Pokánie z neho dostáva intenzívny pocit, náladu, zimomriavky. Vďaka nim pod rúškou jemnej milostnej romance skrýva silu, akýsi postupný rez britvou, ktorý by miestami, v závislosti od diváckej otvorenosti, mohol byť až fyzický. Vychádzajúc z McEwanovho románu tak, že prevzaté scény sa len v malých detailoch líšia od predlohy, je Pokánie nenápadné, silné, jemné, vášnivé a zároveň ticho brutálne, cynické a kruté. Je krásne.

Medvídek

Tvorivý tandem Petr Jarchovský – Jan Hřebejk servíruje ďalší, v poradí už tretí film zasadený do súčasnosti. Po Pupende ich mnohí nabádali, aby už spravili niečo aktuálne. A tak sa aj stalo. Nasledovalo Horem pádem, Kráska v nesnázích a najnovšie je tu Medvídek. Krásku považujem za smelé, aj keď nie úplne zvládnuté a presvedčivé vykročenie novým smerom. V prípade Medvídka sa často v rôznych pádoch skloňuje podobnosť s Woodym Allenom. Nedajme sa však zmiasť: Hřebejk síce nakrúca (takmer) jeden kúsok ročne, no kvalitatívne je predsa len niekde inde než najznámejší newyorský neurotik.

Medvídek je „film zo života“. Hoci takéto označenie znie až hrozivo banálne, divácke prijatie sa bude odohrávať pravdepodobne medzi dvoma pólmi. Nájdu sa takí, čo budú spokojní, pretože „tak to v živote skrátka je“. Áno, Medvídek ponúka hodnotenie so zohľadnením kritéria výstižnosti (tzn. ako tvorcovia „vystihli skutočný život“). V istom zmysle sa usiluje zaujať divákov snahou pripodobniť sa životom „bežných“ ľudí s ich radosťami a starosťami. Na druhej strane si predstavujem tých, čo budú tvrdiť pravý opak a budú horliť za to, že vykreslenie postáv a ich problémov nie je realistické. Domnievam sa však, že hodnotiť kvalitu diela z takéhoto hľadiska je celkom ochudobňujúce (koniec koncov najmä pre diváka). Pramálo záleží na tom, či sa to, čo sledujeme na plátne, podobá skutočnosti, napokon každý si ju prežívame a nazeráme po svojom. Dôležité je iné. Hřebejk s Jarchovským evidentne chcú presiahnuť základnú rovinu príbehu a ukázať niečo hlbšie, skryté, neviditeľné na prvý pohľad a ťažko vysloviteľné či zobraziteľné. Je zrejmé, že ambíciou tvorcov je preniknúť práve do tejto domény umenia, ako to naznačili už aj v predošlom počine.

30 Days Of Night - 30 Dní Dlhá Noc

Kvalitný upírsky horor na začiatok roka? Hm, sen nejedného fanúšika. Ale prečo nie, tento rok sa plní hneď v prvých týždňoch...

Recenzovať tretí horor v rade týždeň po týždni odzrkadľuje viacero faktov. Napríklad zhodu okolností a presvedčenie, že žáner nie je mŕtvy. Alebo že existujú a prežívajú viaceré subžánre – tínedžerské vyvražďovačky a la Black Christmas, akčné cross-overy a la AVP 2, či aj príspevok z kvalitnejších sfér. Práve ním sa stáva 30 dní dlhá noc potvrdzujúca aj zvláštny stret hororov troch distribútorov v krátkom odstupe. Ak by prišli v inom poradí a vrcholili slabým kúskom, trafil by jedného diváka či recenzenta šľak. No takto je všetko v poriadku a obaja môžu byť spokojní.

30 dní dlhá noc rozpráva štylizovaný príbeh o mestečku Barrow, na ktoré padá každý rok polárna noc dlhá cca mesiac. To sa vám zrazu tesne po obede zatiahne obloha tmavou plachtou noci a len mrznúci obyvatelia či padajúce vločky ukazujú pohyb či známky života. Iste, všetci normálni jedinci štartujú autá a chcú sa dostať k svojim blízkym v teplejších a svetlejších krajoch. Kiežby také šťastie stretlo aj šerifa mestečka Ebena Olesona. Ale ten musí ostať až do konca, resp. si tieto nekonečne tmavé obdobia odkrútiť v záujme bezpečnosti. No zaistiť ju bude nesmierne ťažké, keď sa na mestečko valí banda upírov odhodlaná doslova piť krv a mrzačiť krehké telá...

I AM LEGEND - SOM LEGENDA

Prvý z očakávaných kinohitov nového roka máme v kinách. Jeden z momentálne najvplyvnejších hollywoodskych hercov – Will Smith – v ňom, ako jediný žijúci človek v New Yorku, bojuje so samotou, s pocitom viny z neúspechu a desiatkami zombie, pre ktoré je poslednou nádejou i porciou jedla zároveň. Režisér Francis Lawrence, ktorý sa pred tromi rokmi uviedol slušnou komiksovou adaptáciou Constantine, dostal tentoraz do rúk omnoho väčší kaliber. Hviezdneho herca, klasickú predlohu a slušnú podporu štúdia. Aký je výsledok?

Stominútový Som legenda obsahuje v sebe niekoľko prekvapení, niekoľko zaujímavých momentov a aj zopár zbytočných prešľapov. Prvé, čo ma zaujalo - že napriek svojej nijak dlhej stopáži, si režisér dáva na čas a dej rozohráva veľmi zvoľna. Sledujeme Roberta Nevilla, ktorý so svojím verným psom križuje opustené veľkomesto a postupne objavujeme jeho návyky: nesmelý flirt v DVD požičovni, safari na miestnej Avenue a mapovanie oblasti. Neville je síce posledný človek, ale nie je sám. V tieňoch a tmavých miestach striehnu tvory prahnúce po ľudskom mäse. Pred troma rokmi totiž pandémia zničila svet, ako ho poznáme. Nevill však stále dúfa, že nájde liek....